Ahojte!
Tak som sa rozhodla vám sem niečo bližšie o mne napísať. Netušim zatiaľ aké to bude dlhé, ale je možné, že to bude dlhšie ako zamýšľam. Budem písať o tom ako som sa dostala k foteniu, čo som študovala, ako som vyhorela a ako som sa opäť našla. Vlastne vám sem spíšem môj profesný príbeh. Nebudem písať o mojom súkromí - vzťahoch a tak. To by bolo aj na 3 blogy.

Ku kreatíve som mala vždy blízko. Už na strednej som sa angažovala do triednej dekoratérky – robila som nám nástenky, našu triednu kroniku s pár ďaľšími spolužiakmi. V maturitnom ročníku som nám vymášľala tablo a k tomu samozrejme patrili aj fotky. Keďže som vymyslela vizuál, do ktorého nám nesedeli fotky z oznamka, museli sme nafotiť nové. Tak sme sa toho chytili. Spolužiačka priniesla z domu zrkadlovku a ja som fotila. To bolo prvýkrát, čo som si vyskúšala fotiť na niečo lepšie ako malý digitál, alebo nekvalitný mobilový foťák. Rozumej rok 2009 – čo sme sa tešili, keď foťák v mobile mal okolo 2MPx. (Alebo aspoň tak si to pamätám ja.)

V to leto po maturite som si odskúšala ešte raz od druhej kamarátky zrkadlovku a veľmi ma to chytilo, tak som si aj ja chcela jednu kúpiť. Jedno viedlo k druhému, tak som ďaľšie leto išla na brigádu do Rakúska a z tých peniažkov som si kúpila svoju prvú zrkadlovku. Naši boli vtedy super (teda aj teraz sú, veľmi ma podporujú), lebo mi prispeli polovicu peniažkov a mne tak ostali ešte nejaké financie na moju prvú samostatnú dovolenku.

Dva roky som si fotila všetko možné okolo seba, detaily, krajinky, ľudí a učila som sa ako používať foťák, všetky funkcie, nastavenia, čítala som rôzne články na e-photo. V roku 2012 som dostala možnosť fotiť začínajúce modelky pre modelingovú agentúru M Management, čo bola pre mňa taká prvá praktická škola. Naučila som sa ako pracovať s ľuďmi pri fotení, ako ich pózovať. Vlastne som sa učila na vlastných chybách.

Asi rok na to si moju prácu všimla Dušana Mázorová, ktorá vtedy robila alternatívny svadobný magazín TWDT a prizvala ma k foteniam. V tom čase som ešte študovala na výške a to pozemné stavby architektúru. Bavilo ma to do momentu, kým bolo viac zadaní na výpočty než na kreatívu. Tak som sa rozhodla si štúdium prerušiť a vyskúsať svet fotografie naplno. Pre magazín som fotila niečo cez dva roky. Bolo to úžasne a zároveň ťažké obdobie. Fotila som stále viac, popritom som pracovala na recepcii.

V tomto období som sa zoznámila cez jedno fotenie s Petrom Drábom, ktorý ma potom prizval do projektu 48 hour film project. To je súťaž, kde za 48 hodín vymyslíte, natočíte a odovzdáte krátkometrážny film. Stretli sme sa tam skvelá partia ľudí, ktorí sme radi kreovali a púšťali sa do nových vecí. Aj ďalej sme spolu vytvárali rôzne projekty a stali sa z nás skvelí priatelia. 

Posledný rok v magazíne som fotila hlavný editoriál do čísla Gothic wedding. Bolo to mega náročné. Po nočnej smene v práci som išla na fotenie, v aute som spala 3 hodiny, nafotila a išla naspäť na večernú službu. Približne v tomto tempe prebiehali 3 mesiace fotenia editoriálu. Keď som bola na pľaci ma to neskutočne bavilo. Kreatíva, celá tá atmosféra, že ideme nadoraz a žmýchame zo svojich síl maximum. Keď sme konečne dofotili, prišiel čas na postprodukciu. Ja som si vydýchla a moje telo vypovedalo. Ochorela som. Nie na dlho ale jednoducho som vypla. A potom sa mi už veľmi ťažko dostávalo do toho šialeného tempa. Edit fotiek som odkladla. Nezvládla som to a už som to nechcela robiť. Mala som nechuť k tým fotkám a bolo ich veľa. Teda teraz, keď sa na to spätne pozerám, za pár poobedí by som ich mala hotové. Ale už som na to nemala vôľu. A tak sme sa s magazínom a Dušanou rozlúčili. Písal sa rok 2016 a moja kreatíva bola vyčerpaná. Nechcelo sa mi.

Foto-Filip Frame; Produkcia-Dušana Mázorová; Muah-Diana Intabli; Miesto-Paris, France

V tomto období som začala hľadať zmysel toho, čo robím a prečo to robím. Paradoxne som dostala prácu v Hospodárskych novinách ako kameramanka. To bola fajn zmena. Natáčať tlačovky a rozhovory. Málo kreatívy. Tak som mohla hľadať a objavovať opať kreatívu. Našla som ju. Vpustila som totiž do môjho života Boha. A odvtedy sa veci postupne menia. 

V Hospodárskych novinách som pracovala 9 mesiacov a v tomto období som našla zmysel toho, prečo chcem tvoriť. Uvedomila som si, že chcem zachytávať v ľuďoch lásku a krásu. To ako nás stvoril Boh, ako nás vidí On. Realitu pocitov, mnohokrát prchavých momentov lásky, o ktorej mnohí tvrdia, že ju nevedia nájsť. Aby som toto mohla ukazovať ľuďom. Aby mali nádej, že aj oni to môžu mať, ba že to dokonca majú len to veľakrát nevidia.

Po skončení v novinách som už chcela ísť pracovať ako freelancerka ale necítila som sa na to úplne a vtedy sa mi ozvala Zuzana Zimenová, či by som jej nepomohla v parlamente ako jej asistentka. Že by som pre ňu tvorila videá a fotky. Tak som to zobrala. A bolo to super. Zase som sa niekam posunula a popritom na mne Boh pracoval a premieňal môj pohľad na tento svet. Po asi roku a pol sme sa dohodli na znížení uväzku a po dvoch rokoch sme sa rozlúčili a ja som naplno vhupla do rybníka freelancerovských rybičiek. To rozhodovanie pre mňa nebolo ľahké, ale Boh mi dal istotu a ja som sa mu rozhodla veriť. Teraz je tomu viac ako rok, čo som freelancerka a musím povedať, že to bolo najlepšie rozhodnutie. Venujem sa fotografii a videu, zachytávam vaše vzácne momenty plné lásky a radosti. Tvorím videá a neustále sa posúvam dopredu, za čo som neskutočne vďačná Bohu a každému jednému človeku, ktorého mám vo svojom živote. 

Minulý rok som mala prvú výstavu fotiek spolu s Dominikou Berkiovou a jej dizajnovými objektami. Výstava mala názov Živé zmysly. Bola to neskutočná výzva, pretože som sa rozhodla nafotiť fotografie lásky v rôznych životných obdobiach, v rôznych vekoch. A fotila som to na analógové fotoaparáty. 

Moja práca ma baví a som závislá na nových výzvach.  Verím, že tento článok bol dĺžkou tak akorát a teraz ma už trochu bližšie poznáte. Pokiaľ máte akékoľvek otázky, alebo by ste radi skočili na kávu len tak pokecať, určite mi napíšte. Budem veľmi rada. 

Katka.